ŠIBAČKA

Zvláštny Týždeň je ten Svätý,
to ma svrbia dlane, obe päty,
všetko sa búri, vo mne bije,
na Veľký týždeň, na Pašije.

Na postnú Nedeľu Kvetnú
uplietol som si korbáče,
moje odhodlania tíško vädnú,
kás´ choroba na mňa skáče.

Na Modrý Pondelok sú vakancie,
ožiť a žiť trochu chcelo sa mi.
"Čo ťa posilní, to ťa nezabije!"
Všetko zakázané ma tak mámi.

Na Šedivý Utorok vymetal som.
Chladničku! Nedbám na líniu,
chcem jesť a piť, nič napotom,
nečujem hodiny, keď polnoc bijú.

V Stredu, hneď takto z kraja,
na Čiernu, Škaredú, Sadzometnú,
boli dve a ja - nečakane traja.
Super, keď v spálni sa stretnú.

Nemračil som sa, lebo taký obyčaj.
A na Zelený Štvrtok boli judáše.
Ružové ráno, Pánboh nám pomáhaj,
keď sa smilsto v kuse páše.

Vymetač malý bol na Piatok Veľký,
zmĺkli zvony, zhasli sviece, iba kríž.
Slovom dostal som sa do prestrelky,
vlasy hrôzou hrdzaveli, uvidíš.

Na Sobotu Bielu očistec je v pláne,
upratať si v duši, ubiť diabla,
a potom... no, však čo robiť máme,
zase chtivo na seba ma stiahla.

A tak bez odpočinku, bez ustania,
prekĺzli sme sa na Hod boží,
pohyby známe nám dumať bránia,
prečo sa ľudstvo tak rýchlo množí.