Nepotrebné myšlienky sú ako lavína,
sprchová pena bez vône do kúpeľa,
hmla na ceste, pri zemi, čo halí ma,
valia sa, hlúpych je viac ako veľa.
Otvorte zberňu pre myšlienky bez ducha,
stanovte ceny od-do a otváraciu dobu,
už mi z nich rozum nebezpečne opúcha,
vytrvale po kúskoch mi tie zdravé zobú.
Vysypem v zberni môj náklad jalový,
odľahne mi v duši, aj krok bude rázny,
dobrý nápad mi dlhá fronta nalomí,
predo mnou stoja mne podobní blázni.
Milo prosím ich o malú láskavosť,
či pustia ma dopredu mimo poradie...
Nepočujú, nevidia, mohlo mi to dôjsť,
k srdcu si každý len svoje dobro kladie.
Urobil som preto veľmi nebezpečnú vec,
zakričal som myšlienku prenáramne múdru,
rozpŕchli sa a zrazu fronta bola preč
ako keď po zime letné horúčavy údrú.
A čo som im povedal? Ja starý vôl!
Práve teraz som to zase zabudol!
:-)
Žádné komentáře:
Okomentovat