EŠTE STÁLE

Ešte stále mi niečo dušu láme
a koľko sádry na nej mám už!
Možno iba vďaka jednej dáme
som mimoriadne krehký muž.

Ešte stále ma niečo nocou straší
a na koľko zámkov mám dvere!
Pojedol som toľko múdrych kaší
a ona stále do tmy kričí, reve.

Ešte stále do mňa niečo bije,
už nemal by som cítiť tie rany.
Ráno na koži vidím nové strie
a pod očami tečie potok slaný.

Ešte stále moja imunita zlyhá,
ešte mám starú lásku v recidíve,
v polámanej duši nezhojená ryha,
keď naše telá zápasili ako divé.

A moje srdce bije skoro z donútenia.
Také ticho ste nikdy nepočuli.
Jeho rytmus však spoľahlivo zmenia
vône čerstvo natrhaných levandulí.

Ešte stále po nich besne vzdúva sa,
gázou oviazané len pre teba tlčie.
Až sa vyskáče, bude z neho okrasa,
večný prameň pre tvoje maky vlčie.