- Haló, pane,
lentilky máte rozsypané!
Môj zrak sa upiera
do krabičky z papiera.
Bola tam posledná, zlomená,
bez farby, bez mena.
Ako tvoja láska dúhová,
ktorú čiernobiely pohľad pochová.
A tak ich na kolenách zbieram,
každú priložím si k perám,
jedna čierna, druhá biela,
tých bozkov nebolo zas až tak veľa...
- Pozbierané? Krabičku si zavrite!
Hotovo? Tak už bežte niekam...
Žádné komentáře:
Okomentovat