BETÓNOVÁ

Betónové žitie paneláčne.
Anonymno opásalo vzťahy.
Ani úsmev, čo len vlahý,
ni plač usedavý, nič nenačne
eróziu železného zákona:
NEZRIEŤ A NEČUŤ - čo doma,
aj vedľa, upieklo sa dnes.
Nezáujem.
Ká hrôza,
ký des!

S tým mučivým povzdychom
(ani v dobrom, ani v zlom),
vypravil som oči na výzvedy.
Z okna videť bolo vtedy
svet ľahostajný, život šerý.
Veru, nikto si už neoverí,
ako nás oko klame, mýli,
v boľnej, clivej chvíli.

A zrazu...
Zrel som človečenstva šafrán!

V opare upachtených rán
muž podopieral ťarchavú.
Mala od peľasti nečesanú hlavu,
nedopätý šat a tašku s vecmi.
- …vaše meno, poviete mi?
Hekla k nemu otázne,
ale odpoveď už nezaznie.

Došli práve k pristavenej sanite.
- Pane, tak si k žene sadnite! -
čujem výzvu šoféra.
Muž prekvapene vyzerá,
potom úsmevne mýlke rozumie:
- Žena? Moja? Ale nie!
Ťažko každému, kto kráča sám,
tak tuto, mladej pani, trošku pomáham…

:-)