Z bielej po zhasnutí čierna je,
tá hebká koža devy z Havaje,
smeje sa, tancuje a spieva,
instantne jemná, kávová deva,
zbavená vencov z drahých kvetov
verše jej píšem dlhou vetou,
kráča ku mne úplne a celkom nahá
hladí ma, bozká a vedľa mňa si ľahá,
intímne božsky sa vždy chová,
moja slastná, žhavá, trojcukrová...
...ako moja ranná káva...
:-)
Žádné komentáře:
Okomentovat