- Moje drahé poetické víly!
- Čo na srdci máš, Peťko?
- Tam šelest a v hlave všetko...
- Ty si ale číslo!
- Sme sa pekne pozdravili... však o iné mi išlo.
- Tak vrav, sme napäté.
- Vy to ešte neviete?
- Nie, nevieme, zraď.
- No... chodím sa tajne pozerať...
- Tajne? Fíha!
- Až ma dvíha!
- Tak píš, aby sme sa divili.
- ...na vaše fejsbúkovské profily!
- A čo si na nich videl?
- Samej krásy prídel!
Ste každá kvetom kytice,
koľko vôní máte - tisíce!
A úsmevov žiarivých,
až tají sa mi dych,
počujem aj šum morí,
ani neviem, že čí som a ktorý,
v očiach blčí vám nepokoj aj kľud,
a priznám to veru, buď jak buď,
každej z vás dať bozk na čelo,
oj, to veru sa mi zachcelo...
Ja tajne chodím na profily
a neprestanem,
aj keby ste ma zabili.
:-)
Žádné komentáře:
Okomentovat