Žila si dlho - len o vode a chlebe.
Bez hnutia a ticho ležíš mi v duši.
Včera z milosti zabil som Ťa v sebe,
mŕtvolný chlad Ti prenáramne sluší.
Pohľadám Ti ešte najvhodnejšiu urnu,
vyplním si sen, aj prísne zákony ma nútia,
odošlem Ťa poštou ako veľmi súrnu
do horúcich pekiel a večného zabudnutia.
Len bojím sa tej úľavy náhlej,
toho prázdna po funuse love story.
Bojím sa, bojím, tak mi na odvahu nalej.
Obživneš vo mne - a ja? Som na smrť chorý!
:-)
Žádné komentáře:
Okomentovat